Čečenka Nina Pisanko sa podujala s niektorými zo 107 ubytovaných žiadateľov o azyl nacvičiť program s tradičnými piesňami, tancami a zvykmi ich domovských krajín. Vo dvore gabčíkovského tábora sa stretnutie stalo príležitosťou poznať sa medzi sebou navzájom, deti mohli popri tom súťažiť aj o zaujímavé ceny.
Súčasťou programu malo byť aj vystúpenie detí s programom, ktorý s nimi nacvičili ich učiteľky. "Ale časť našich malých hercov nás opustila, ich rodičia sa pred niekoľkými dňami rozhodli ísť zo Slovenska ďalej, " povedala pre TASR zástupkyňa vedúceho pobytového tábora v Gabčíkove Jarmila Koláčková. Dodala, že v tomto roku prvýkrát oslavujú Svetový deň utečenov "doma", predtým sa zúčastňovali na spoločných oslavách mimo pobytový tábor, napríklad na Brezovej pod Bradlom alebo v Bratislave.
V súčasnosti, ako povedala Koláčková, je obsadená zhruba polovica z 220 miest v tábore. Ďalší utečenci sa zdržiavajú mimo na základe krátkodobých alebo dlhodobých priepustiek. Časť z gabčíkovských utečencov počas čakania na udelenie azylu chodí pracovať, napríklad do PSA v Trnave, alebo do Bratislavy či Senca. Najviac utečencov majú v tábore z Vietnamu, Iránu, Čečenska a afrických krajín. Priemerný pobyt v tábore trvá okolo dvoch rokov.
Dnešné oslavy v Gabčíkove pripravil Migračný úrad MV SR v spolupráci so Slovenskou humanitnou radou a Spoločnosťou ľudí dobrej vôle.
Kultúrnym programom a bohatými športovými aktivitami oslávilo dnes Svetový deň utečencov aj 153 žiadateľov o azyl v Záchytnom tábore (ZT) v Humennom.
Mužské osadenstvo tábora si zmeralo sily v minifutbale, volejbale, behu, deti súťažili v skákaní vo vreci, hádzaní šípkami atď.
"Ako dar k dnešnému sviatku sme odovzdali aj nový stolnotenisový stôl, desať rýchlovarných kanvíc, päť rádií s CD-prehrávačmi a tri nové DVD, " uviedol pre TASR vedúci zariadenia Ján Laškody. Dodal, že ďalšími vecnými cenami a balíčkami pre deti prispela Spoločnosť ľudí dobrej vôle.
Bránami humenského ZT prešlo od jeho otvorenia v decembri 2006 dovedna 618 žiadateľov o azyl. Z uvedeného počtu tvorili necelých 15 percent deti a zhruba 11 percent ženy.
Rekonštrukcia najmodernejšieho azylového zariadenia na Slovensku s plným komfortom stála 120 miliónov korún, z nich jednu štvrtinu hradil štát, zvyšok plynul z eurofondov. Jeho priestory najčastejšie využívajú migranti z Indie, Ruska, Pakistanu, Iraku, Moldavska, Gruzínska a pod.
0